Psychologie a její kontexty, Vol.2, No.2

Sebaúčinnosť
Self-efficacy

Barinková, Karolína, Mesárošová, Margita

Sebaúčinnosť, ponímaná ako viera človeka v jeho schopnosti organizovať a vykonávať aktivity, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu daných výsledkov, sa tak stáva dôležitým faktorom ľudského výkonu. Podstata tohto konštruktu je tvorená tak vnútornými zdrojmi v podobe schopností ako aj zdrojmi z prostredia, chápajúc človeka ako sociálnu bytosť. Vzhľadom na potrebu diferenciácie tohto pojmu od iných konštruktov a pochopenia jeho dôležitosti v systéme činnosti jednotlivca si táto štúdia dala za cieľ popísať sebaúčinnosť z pohľadu jej definovania a zdrojov. Dôraz na objasnenie chápania sebaúčinnosti ako významného faktoru ľudského správania môže spočívať v jej jasnejšom odôvodnení práve v oblasti jej definovania a modelu akým funguje, skôr ako používaním tohto pojmu v úzkom špecifickom kontexte výskumu.

Klíčová slova:
sebaúčinnosť, sociálno-kognitívna teória, výkon

Self-efficacy conceived as a belief in man's ability to organize and perform activities that are necessary to achieve results becomes an important factor in human performance. The nature of this construct is composed of the internal resources in terms of skills and resources from the environment, leading to understand human as a social being. Based on the need for differentiation of this concept to other constructs and understanding its importance in the individual system activities, this study describes self-efficacy in terms of its definition and sources. Emphasis on clarification of understanding of self-efficacy as an important factor of human behavior may lie in its definition and operational model clearer substantiation, rather than in using this term in the narrow context of specific research.

Keywords:
self-efficacy, social-cognitive theory, performance