Psychologie a její kontexty, Vol.2, No.2
Sebaúčinnosť
Self-efficacy
Barinková, Karolína, Mesárošová, Margita
Sebaúčinnosť, ponímaná ako viera človeka v jeho schopnosti organizovať
a vykonávať aktivity, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu daných výsledkov, sa tak stáva
dôležitým faktorom ľudského výkonu. Podstata tohto konštruktu je tvorená tak vnútornými
zdrojmi v podobe schopností ako aj zdrojmi z prostredia, chápajúc človeka ako sociálnu
bytosť. Vzhľadom na potrebu diferenciácie tohto pojmu od iných konštruktov a pochopenia
jeho dôležitosti v systéme činnosti jednotlivca si táto štúdia dala za cieľ popísať
sebaúčinnosť z pohľadu jej definovania a zdrojov. Dôraz na objasnenie chápania sebaúčinnosti
ako významného faktoru ľudského správania môže spočívať v jej jasnejšom odôvodnení práve
v oblasti jej definovania a modelu akým funguje, skôr ako používaním tohto pojmu v úzkom
špecifickom kontexte výskumu.
Klíčová slova:
sebaúčinnosť, sociálno-kognitívna teória, výkon
Self-efficacy conceived as a belief in man's ability to
organize and perform activities that are necessary to achieve results becomes an
important factor in human performance. The nature of this construct is composed
of the internal resources in terms of skills and resources from the environment,
leading to understand human as a social being. Based on the need for differentiation
of this concept to other constructs and understanding its importance in the individual
system activities, this study describes self-efficacy in terms of its definition and
sources. Emphasis on clarification of understanding of self-efficacy as an important
factor of human behavior may lie in its definition and operational model clearer
substantiation, rather than in using this term in the narrow context of specific research.
Keywords:
self-efficacy, social-cognitive theory, performance